Vitajte v Age Well Clube. Každý týždeň približujem komplikovaný svet wellnessu analýzou titulkov, zjednodušovaním najnovšieho výskumu a ponúkaním rýchlych tipov, ktoré pomôžu ku kvalitnejšiemu a dlhšiemu životu za menej ako 3 minúty.
Ak Vám bol tento newsletter preposlaný, môžete ho bezplatne sledovať aj tu.
Čo Vás dnes čaká ?
Prečo ročníky 1965 až 1974 vyšli v testoch biologického veku horšie, ako ich rodičia
Šesť 30-sekundových šprintov zmenilo v krvi 714 bielkovín, 90 minút miernej jazdy zmenilo 7
Deti, ktoré v prvých dvoch rokoch života takmer nemali cukor, mali po desaťročiach o 46 % nižšie riziko Alzheimerovej choroby
Ročníky 1965 až 1974 starnú rýchlejšie ako ich rodičia
Tím z Washington University porovnal biologický vek u viac než 154 000 ľudí z UK Biobank a viac ako 10 000 z amerického programu All of Us. V štúdii sledovali kombináciu PhenoAge, metabolomiky a proteomiky.
Britské ročníky 1965 až 1974 vyšli so systémovým starnutím vyššie, ako ročníky 1950 až 1954. V americkej kohorte bol rozdiel medzi ročníkmi 1965 až 1969 a 1990 až 1999 ešte výraznejší. Rýchlejšie biologické starnutie súviselo s o 15 % vyšším rizikom skorej rakoviny.
Zaujímavé je, že starnutie sa dá sledovať po orgánoch. Starnutie imunitného systému súviselo s rakovinou pľúc, starnutie tukového tkaniva s rakovinou hrubého čreva. Sú to asociácie, nedokázujú príčinu. Rakovina postihuje stále mladšie ročníky, resp. medicína ju dokáže idenitifikovať skôr.
Biologický vek nezávisí od dátumu narodenia. Ovpyvňuje ho pohyb, spánok, strava a obvod pása. Sú to jediné faktory, ktoré zatiaľ spoľahlivo poznáme.
Čo s tým ? Ak máte 40 a viac, objednajte sa na kolonoskopiu a zistite, či vo vašej rodine niekto nemal rakovinu hrubého čreva pred päťdesiatkou. Ak áno, patríte do vyššieho rizika a prvé vyšetrenie máte mať skôr, ako ostatní.
6 × 30-sekundových šprintov vs. 90 minút na bicykli
Vo štúdii tímu z Rockefellerovej univerzity merali krv po šiestich tridsaťsekundových šprintoch a po deväťdesiatich minútach miernej jazdy na bicykli. Hneď po šprintoch sa zmenilo 714 bielkovín v krvi, viac než 98 percent z nich stúplo. Po miernej jazde len 7. O tri hodiny neskôr šprintová odozva klesla takmer dvadsaťnásobne, pri bicyklovaní naopak stúpla na 19, najmä vďaka neskoršej vlne mastných kyselín a bielkovín z pečene.
Rovnaký vzorec platil aj pre metabolity, 203 po šprintoch a 31 po bicyklovaní hneď na začiatku, po troch hodinách 199 oproti 183. Šprint tiež výraznejšie zvýšil Lac-Phe, látku spájanú s potlačením chuti do jedla. Keď výskumníci vystavili tukové bunky v laboratóriu plazme odobratej po tréningu, plazma po šprinte v nich spustila oveľa rozsiahlejšie zmeny génovej aktivity než plazma po bicyklovaní. Z 33 bielkovín spájaných s nižším rizikom metabolických ochorení, porovnávaných s dátami vyše 53-tisíc ľudí z UK Biobank, šprint zvýšil 32 z nich, mierne bicyklovanie len 3.
Väčší signál v krvi ale neznamená automaticky lepší dlhodobý výsledok. V staršej štúdii z PLOS ONE trénovali sedaví muži 12 týždňov, jedna skupina 10 minút šprintov, druhá 50 minút miernej jazdy. Kondícia VO2 max sa v oboch skupinách zlepšila rovnako, o 19 percent, podobne sa zlepšila aj citlivosť na inzulín.
Intenzita mení typ signálu, ktorý telo posiela do krvi, nielen jeho veľkosť. Na dlhodobú kondíciu a VO2 max to však nemusí mať väčší vplyv než dlhšie, miernejšie cvičenie. Inými slovami, zmysle dávaju oba typy tréningov.
Čo s tým ? Raz, alebo dvakrát týždenne skúste namiesto dlhšieho kardia zaradiť sériu 6 až 8 maximálnych 20 až 30 sekundových šprintov, na bicykli, beh hore schodmi, alebo airbike (s rovnako dlhými prestávkami). Ušetríte čas pri porovnateľnom náraste kondície.
Prečo by deti do dvoch rokov nemali jesť cukor
Znie to ako téma pre rodičov batoliat, ale ukazuje niečo širšie. Základy zdravia mozgu sa kladú oveľa skôr, než si väčšina z nás myslí.
Vedci využili nezvyčajný experiment. Vo Veľkej Británii bol cukor na prídel až do roku 1953. Porovnali vyše 60 000 ľudí z UK Biobank narodených medzi rokmi 1951 a 1956, teda tesne pred koncom prídelov a po ňom.
Tí, ktorí mali obmedzený cukor v prvých dvoch rokoch života vrátane obdobia v maternici, mali v neskoršom veku o 27 % nižšie riziko demencie a o 46 % nižšie riziko Alzheimerovej choroby. Riziko úzkosti bolo nižšie o 20 %, riziko depresie o 11 %. Na MRI mali tieto mozgy po desaťročiach väčší objem hipokampu a talamu, teda oblastí kľúčových pre pamäť.
Zaujímavé je, že obmedzenie cukru len počas tehotenstva, bez pokračovania po pôrode, takmer žiadny efekt neprinieslo. Ochranu spôsobilo až obdobie nízkeho cukru aj v prvých mesiacoch a rokoch po narodení dieťaťa.
Ide samozrejme o observačnú štúdiu postavenú na historickej udalosti, nie o randomizovaný experiment. Príčinná súvislosť teda nie je dokázaná.
Čo s tým ? Ak máte doma dieťa, alebo vnúča do dvoch rokov, zamyslite sa nad tým, čo mu dávate. Tiež skontrolujte etikety detskej výživy a nápojov na pridaný cukor. WHO aj American Academy of Pediatrics odporúčajú do dvoch rokov nulu.
Máte spätnú väzbu, tip na zaujímavú tému, alebo otázku? Ozvite sa mi.
PS: Ak sa Vám dnešný newsletter páčil, pošlite ho ľuďom, na ktorých Vám záleží. Tieto informácie môžu byť práve pre nich dôležité.
Zdroje:
Age Well Club — Praktické rady pre dlhší a lepší život.
Vydavateľ, redaktor: Miro Suchý
Obsah tohto newslettera slúži výhradne na informačné účely. Nepredstavuje lekárske odporúčanie ani náhradu za konzultáciu s odborníkom. Autor nie je lekár. Cieľom je interpretovať a priblížiť implikácie vedeckých štúdií — nie nahrádzať odbornú starostlivosť.